Viete, ako pripraviť dátové podklady na tlač? Prečítajte si náš slovník pojmov, v ktorom nájdete vysvetlenie všetkého podstatného, čo sa týka prípravy dátových podkladov na tlač.

Príprava dátových podkladov na tlač

Žiadna maloformátová ani veľkoformátová tlač sa nezaobíde bez dodržiavania základných požiadaviek na dátové podklady. Všeobecne povedané, ide o súhrn atribútov, ktorými by mal disponovať tlačový dokument, aby bol vytlačený produkt patrične kvalitný – teda ostrý, dobre orezaný a v konečnom dôsledku aj pútavý. Okrem toho, grafický návrh spĺňajúci všetky požiadavky dátových podkladov na tlač šetrí váš čas aj vaše peniaze. Tlačiarenská spoločnosť ho totižto nemusí nijakým spôsobom ďalej upravovať ani prerábať. Ako teda pripraviť dátové podklady na tlač?

Ako pripraviť dátové podklady na tlač?

V tom prípade, že si zastrešujete tvorbu grafického návrhu vo vlastnej réžii, napríklad samostatne alebo s ochotnou pomocou vašich známych, sa uistite, že finálna grafika bude oplývať týmito parametrami. Toto je súhrn základných požiadaviek na prípravu dátových pokladov na tlač, o ktorých sme diskutovali aj spolu s grafikom Jánom Medvecom.

Príprava dátových podkladov na tlač

Tlačový súbor

Keď rozoberáme prípravu dátových podkladov na tlač, nemôžeme opomenúť formát tlačového súboru. Najvhodnejším formátom tlačových súborov je jednoznačne PDF. Tento formát je vhodný hlavne preto, že zachováva všetky informácie o danom obrázku, resp. grafike, pričom kombinuje nielen klasický text, vektorovú grafiku a rastrovú grafiku, ale aj všetky multimediálne súbory a interaktívne prvky. Najkvalitnejšiu maloformátovú aj veľkoformátovú tlač je možné dosiahnuť práve PDF-kom. Čo sa týka formátov AI a PSD, tie majú svoje opodstatnenie napríklad vtedy, keď chcete, aby tlačiarenská spoločnosť prevádzala vo vašom grafickom návrhu ešte nejaké zmeny.

Orezová linka (krivka)

V súvislosti s orezovou linkou (krivkou) je nutné podotknúť, že najlepšie urobíte, keď ju pošlete ako samostatnú stranu v PDF vo farbe magenta. Laicky povedané, ide o pomôcku, ktorá slúži na ohraničenie grafiky vyrezávanej na plotri. Orezová linka zvyčajne naberá na seba v praxi podobu farby magenta, pričom platí pravidlo, že čím je menšia, tým lepšie.

„Je totižto dôležité, aby nezaberala zbytočne veľa bodov, a my tak môžeme mať presný rez tam, kde ho chceme mať,“ radí grafik Ján Medvec. Vysvetľuje tiež, prečo je najideálnejšie poslať orezovú linku ako samostatnú stranu: „Orezovú linku zadávame do stroja, zväčša do rezacieho plotra, ktorý následne vie vďaka nej vyrezať z fólie alebo papiera našu grafiku. Ak by sme ju dali do jednej strany, tak by nám zasahovala do grafiky a ploter by ju nemusel rozpoznať.“

Rozlíšenie

Vedeli ste, že skratka DPI znamená v angličtine „Dots per inch“, čo môžeme voľne preložiť ako počet bodov, resp. pixelov, na jeden palec?

Ďalšou dôležitou požiadavkou, ktorá priamo súvisí s tým, ako pripraviť dátové podklady na tlač, je rozlíšenie. Vo všeobecnosti môžeme poznamenať, že čím menšie rozlíšenie, tým viac vníma ľudské oko obrázok ako rozmazaný. V počítačovej, čiže rastrovej grafike, sa pracuje s rozlíšením 72 DPI. Webová grafika si totižto nevyžaduje vysokú kvalitu. V opačnom prípade by sa weby dlho načítavali a ľudské oko by aj tak nedokázalo vidieť rozdiel. Avšak, na tlač sa používajú obrázky s vyšším rozlíšením, aby človek vnímal ostrý obraz.

„V konečnom dôsledku ale všetko závisí na tom, z akej diaľky sa človek na grafiku pozerá. Ak tlačíme nálepky, vizitky alebo letáky, na ktoré sa človek bežne pozerá zo vzdialenosti asi 50 cm, musíme pracovať s rozlíšením 300 DPI. Na druhej strane, keď pripravujeme grafiku na plagáty či reklamné tabule, na ktoré sa ľudia zvyčajne pozerajú zo vzdialenosti 1 až 3 metrov, môže byť postačujúce rozlíšenie obrázkov na úrovni 150 DPI, vysvetľuje grafik. Okrem toho objasňuje, kedy je postačujúce aj nižšie rozlíšenie: „Špecifickou kategóriou sú billboardy, na ktoré sa ľudia obvykle pozerajú z ešte väčšej diaľky. Na ich tlač preto vo viacerých prípadoch postačí aj grafika s rozlíšením 40 DPI. Taký billboard bude síce zblízka vyzerať rozmazaný (rozrastrovaný), no z dostatočnej diaľky ho budú ľudia vnímať ostrý.“

rozlíšenie dpi

Tip na článok: Výroba a tlač letákov – čo všetko potrebujete vedieť?

Mierka

Pri maloformátovej tlači je nevyhnutnosťou mierka podkladových materiálov 1:1. V prípade veľkoformátovej tlače sa však mierka zvykne upravovať – a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo vzniku obrovských súborov (napr. pri grafických návrhoch s rozmermi 1 meter a viac). Celá problematika sa dá názorne demonštrovať na príklade billboardov.

„Keď robíme billboard s rozmermi 400 x 600 cm, tak ho v počítači pripravujeme v mierke 1:10 – čiže plátno máme s rozmermi 40 x 60 cm,“ ďalej radí grafik. Ďalej však dodáva, že pri upravovaní mierky sa nemôže zabúdať na DPI, ktoré sa bude pochopiteľne zmenšovať: „Ak pri práci vo Photoshope zvolíme rozlíšenie 300 DPI, tak v tlači to bude znamenať len 30 DPI. Preto je vhodné pri navrhovaní grafiky pre billboardy v mierke 1:10 pracovať s rozlíšením aspoň 400 DPI.

Tip na článok: 6 požiadaviek na efektívne reklamné tabule

Spadávka

Prípravy dátových podkladov na tlač sa týka aj spadávka. Tá predstavuje časť grafického návrhu, ktorá presahuje výslednú grafiku. Po finálnych úpravách býva odrezaná a používa sa hlavne pri bezokrajovej tlači. Ak by nedošlo k jej použitiu, tak by výsledná orezaná grafika mohla obsahovať nežiadané biele okraje. V prípade, že sa spadávka v dokumente nachádza, ide o akúsi istotu, že vytlačená grafika bude od kraja po kraj. Zatiaľ čo pri menších tlačovinách je zaužívaná spadávka 3 mm, tak pri väčších formátoch to môže byť aj viac. Pre lepšie pochopenie poslúži príklad – ak pripravujete grafický návrh vizitky s rozmermi 90 x 50 mm, tak výsledný rozmer so spadávkami by mal byť 96 x 56 mm.

Upozornenie: Spadávky v tlačovom dokumente riadne označte, aby v tlačiarenskej spoločnosti vedeli, kde majú viesť rez.

spadávka + 3 mm

CMYK

  • C – cyan (tyrkysová)
  • M – magenta (ružová)
  • Y – yellow (žltá)
  • K – black (čierna)

CMYK je inak povedané aj tlačiarenská farebnosť. Tento model sa používa len pri tlači a to z toho dôvodu, že pri miešaní farieb v tlačiarni je iný postup ako pri RGB modeli na monitoroch. Modelom CMYK však nie je možné dosiahnuť také sýte farby ako modelom RGB na monitore. Na druhej strane, CMYK farby pôsobia na obrazovkách reálnejšie. Mimochodom, rozdiel medzi RGB a CMYK farbami sme podrobnejšie preberali v našom staršom článku.

Vedeli ste, že ak by sme dokument určený na tlač nepreviedli do modelu CMYK, tak by sa mohla vytlačená grafika líšiť farebnosťou od dokumentu v počítači?

Krivky

Témy, ako pripraviť dátové podklady na tlač, sa blízko týka aj takzvané „prevedenie do kriviek“. Dokument je potrebné previesť do kriviek kvôli tomu, aby nedošlo k nedorozumeniu alebo aby sa nepoprehadzovali jednotlivé objekty v grafike. Okrem toho, prevádzanie do kriviek má svoje opodstatnenie aj z toho dôvodu, že písmo, ktoré použil grafik pri vytváraní návrhu, nemusí mať automaticky k dispozícii aj spoločnosť, ktorá daný dokument bude tlačiť. Tým pádom by sa mohlo stať, že by bolo vo vytlačenom dokumente použité iné písmo ako to v pôvodnom návrhu. Preto je dôležité pri odosielaní dátových podkladov na tlač previesť všetky prvky do kriviek.

Odporúčanie: Vždy si nechajte v zálohe aj pôvodný dokument, ak by ste náhodou potrebovali niečo upraviť alebo zmeniť.

prevedenie do kriviek

Grafik Ján Medvec v súvislosti s tým, ako pripraviť dátové podklady na tlač, na záver dodal, aby ste všetky vrstvy grafiky pred tlačou vždy spojili do jednej a vytvorili tak jeden nemenný objekt: „Vrstvy s nízkou priehľadnosťou by totižto mohli narobiť šarapatu“.