Všetko pozoruhodné o ľavákoch - od mýtov o ich zlovestnosti až po výhody, ktoré majú v určitých športoch.

Žena píše list ľavou rukou vedľa kytice ruží

História sa k ľavákom nezachovala vždy práve príkladne. Boli časy, keď boli prenasledovaní a označovaní za zlých, či podradných (ženy dokonca za čarodejnice) a to i napriek tomu, že tvoria približne 12 percent celej populácie. Pretrvávajúcim dokladom o smutnom postoji pravákov voči ľavákom je etymológia anglického výrazu sinister (zlovestný). Ten má pôvod v latinčine a znamená, okrem iného, „ľavý“ alebo „ľavo-ruký“, no v priebehu vekov nabral v moderných jazykoch význam naznačujúci obavu z niečoho zlého a tajomného.

Zošit laváka s ceruzkou a vodou položenou na ľavej strane.

Pôvod ľavorukosti

V priebehu posledných desaťročí sa objavilo niekoľko teórií o tom, prečo sú niektorí ľudia ľaváci.

Časť vedcov sa domnieva, že to, ktorú stranu (pravú alebo ľavú) človek preferuje je výsledkom individuálnej genetickej modifikácie. Za určenie primárnej ruky je podľa nich zodpovedné konkrétne miesto v našom genetickom materiáli a môžu sa v ňom prejaviť dva druhy génu – D alebo C. Gén D (z angl. dextral – pravý) je častejší a spája sa s pravorukosťou. Gén C (z angl. chance – náhoda) je menej častý a znamená rovnakú, 50-percentnú šancu, že jeho nositeľ bude pravák alebo ľavák.

Táto teória necháva aj určitý priestor pre vplyv kultúrno-spoločenskej situácie jednotlivca na formovanie toho, ktorú ruku začne používať ako primárnu. Ak rodinný genetický fond obsahuje gény C, potom sa preferencia rúk stáva viac prístupnou náhodným vplyvom, vrátane tlaku v rámci rodiny, či školy uprednostňujúcich používanie jednej ruky pred druhou.

Najmodernejšie výskumy rozširujú spektrum génov zodpovedných za pravo-, či ľavorukosť na desiatky. Potvrdzujú tiež, že preferencia rúk sa začína rozvíjať už pred narodením, stáva sa zreteľnejšou v ranom detstve a počas zvyšku života nemá tendenciu sa meniť. 

Ako mnohé iné komplexné ľudské charakteristiky ani preferencia dominantnej ruky nemá jednoduchý vzor dedičnosti a dá sa len veľmi ťažko určiť vopred. Zdá sa, že platí, že deti ľavákov sú častejšie ľaváci ako deti pravákov. Keďže však celková šanca byť ľavákom je relatívne nízka, väčšina detí ľavákov sú praváci. Jednovaječné dvojčatá sú s väčšou pravdepodobnosťou obaja praváci alebo ľaváci (v porovnaní s neidentickými dvojčatami alebo inými súrodencami). Ale u mnohých dvojčiat je to i tak, že obe preferujú opačné ruky.

Iná, takzvaná epigenetická teória si všíma, že preferencia jednej z rúk sa u ľudského plodu prejavuje ešte predtým ako nastane vývojové štádium spojenia miechy s mozgom. Táto asymetrická formácia miechy je podľa predbežných vedeckých záverov spôsobená rozdielmi v prejavoch génov, nie v génoch samotných. A tieto rozdiely sú najviac ovplyvnené vonkajšími faktormi v živote rodičov, hlavne matky.

Malý chlapček maľuje obrázok so štetcom v ľavej ruke.

Ako rozpoznať ľaváka

Zistiť, či je niekto ľavák nie je vôbec ťažké, stačí chvíľa sústredeného pozorovania vo vhodnej situácii. Ľavák má prirodzenú tendenciu ukladať si veci ako pero, notes a šálku s kávou na stole naľavo od seba. Ľavou rukou tiež píše, robí si selfie alebo drží pri uchu telefón. Hodinky nosí zasa obyčajne na pravej ruke.

Pohár vody umiestnený na ľavej strane stola.

Písanie ľavou rukou

Disciplínou, ktorá sa zaoberá rozborom ručne písaného textu je forenzná analýza rukopisu. Experti na porovnávanie rukopisu v nej robia hodnotenia, pokiaľ ide o to, čo predstavuje zriedkavé alebo bežné spôsoby, akými možno napísať každé písmeno alebo číslicu. Závery, ktoré experti vyvodia na základe svojich hodnotení majú relatívne nízku chybovosť a slúžia napríklad ako svedectvo pri súdnych sporoch o tom, či niekto podpísal spochybnený dokument.

Práve pri testovaní odborných posudkov forenznej analýzy rukopisu sa prišlo na rozdiel medzi smermi ťahov perom ľavákov v porovnaní s pravákmi, bez ohľadu na vek alebo vzdelanie. Ľaváci píšu oveľa častejšie krížové ťahy sprava doľava ako zľava doprava. Píšu tiež výrazne častejšie kruhové písmená a čísla ťahmi v smere hodinových ručičiek (nie proti smeru hodinových ručičiek ako praváci). O priamych príčinách týchto rozdielov sa nevie veľa, no špekuluje sa o tom, že by mohli vyplývať z polohy dominantnej ruky pri písaní. 

Písanie ľavou rukou do zošita.

Ľaváci používajú na držanie pera rôzne polohy paží a rúk. Niektorí držia pero „zahnutou rukou“ (ruka je pri písaní zohnutá v lakti a zápästí tak, že prsty s perom prichádzajú akoby zhora listu papiera) tak, aby pero smerovalo k pisateľovi. Objavili sa domnienky, že rozdiely v písaní medzi pravákmi a ľavákmi by mohli byť skôr spôsobené niečím podobným tejto zvláštnej polohe rúk, ktorú používa neznáme percento ľavákov, no nie úplne všetci ľaváci ako celok. 

Zaujímavý je aj pohľad na sklon písma, resp. orientáciu papiera pri písaní. V školách sa niekedy vyučuje ako správny sklon písma sprava doľava (klasická kurzíva). Ak sa o tento sklon pokúšajú ľaváci rovnakým spôsobom písania ako praváci, veľmi sa im nedarí (písmo má opačný sklon, alebo je kolmé). Pomôcť si môžu spomínanou „zahnutou rukou“. Tá však môže spôsobiť rozotieranie ešte nevyschnutého atramentu rukou, ktorá sa s ním dostáva do kontaktu, prípadne nežiadúce zakrytie už napísaného textu.

Deťom ľavákom sa teda odporúča otočiť zošit mierne proti smeru hodinových ručičiek, čím písmo získa žiadaný sklon aj bez zbytočného vykrúcania zápästia. Úplné otočenie papiera o 90 stupňov proti smeru hodinových ručičiek vráti zápästie späť do analogickej polohy, v akej píšu praváci. To je však zrejme pre väčšinu učiteľov základných škôl príliš radikálne riešenie.

Dieťa kresliace obrázok zajaca ceruzkou v ľavej ruke.

Ešte zriedkavejším spôsobom je orientácia papiera 90 stupňov proti smeru hodinových ručičiek. Písanie v tejto polohe je kontra-intuitívne, ťažko sa učí, ale pre ľavákov predstavuje najčistejšiu formu pri zachovaní žiadaného sklonu.

Úplným extrémom je rukopis Leonarda Da Vinci, ľaváka, ktorý písal zrkadlovým spôsobom voči pravákom – písal sprava doľava. No nie sklonom písma, ale následnosťou písmen. Vetu začínal na pravej strane papiera a pokračoval smerom vľavo, pričom jeho písmená mali opačný tvar ako sme bežne zvyknutí. Pre lepšiu predstavu sa môžete pozrieť, ako vyzerá zrkadlové písmo v praxi

Špeciálne nástroje pre ľavákov

Ľavákom sa dnes neprispôsobuje len forma výučby, ale aj dizajn produktov, pri ktorých má prispôsobenie používaniu ľavou rukou najväčší význam. Môžu si tak dopriať napríklad pohodlné a ergonomické nožnice, otvárače na konzervy, počítačové klávesnice a myšky, hracie karty, pravítka so škálou orientovanou sprava doľava, notesy so špirálovou väzbou vpravo a tiež špeciálne upravené perá, varešky, či gitary.

Gitarista hrajúci na gitare ľavou rukou.

Svetoznámi ľaváci

Mýtus o zlovestnosti ľavákov najlepšie vyvrátila veda a interakcia s nimi. A o tom, že mnohí z nich prispeli nemalým dielom k pokroku celého ľudstva svedčí aj zoznam najznámejších ľavorukých osobností: Leonardo Da Vinci, Albert Einstein, Alan Turing, Marie Curie, Nikola Tesla, Isaac Newton, Bill Gates, Barack Obama, Jimi Hendrix, Paul McCartney, a veľa iných.

Zaujímavosti o ľavákoch

  1. Ľaváci tvoria 10-12 percent svetovej populácie.
  2. Ľaváci viac využívajú pravú stranu mozgu. Ľudský mozog funguje tak, že jeho pravá polovica ovláda ľavú stranu tela a naopak. Ľaváci teda používajú primárne pravú stranu mozgu.
  3. Medzinárodným dňom ľavákov je 13. august.
  4. Ľaváci majú výhodu v niektorých individuálnych športoch ako sú box, šerm alebo tenis, lebo väčšina ich súperov je z tréningovej prípravy zvyknutá na pravákov. Pohyb ľavákov tak v sebe už sám osebe obsahuje istý moment prekvapenia pre súpera. Výhodu tiež majú útoční strelci pri kolektívnych športoch, ako hokej a basketbal, kde ich obrancovia čelia podobným problémom.
  5. Určitou výhodou, najmä pri písaní v angličtine, je pre ľavákov aj rozmiestnenie písmen na klávesnici QWERTY. Ich dominantná ľavá ruka má dosah na písmená, ktoré sa v bežnom jazyku vyskytujú častejšie a preto môžu klávesnicu používať efektívnejšie.
  6. V mnohých kultúrach sa ľavorukosť považovala (a niekde stále žiaľ aj stále považuje) za neprirodzenú, či neslušnú. Aj v socialistickom Československu bývalo zvykom v školskom systéme deti s dominantnou ľavou rukou „prerábať“ na pravákov, keď boli nútené písať pravou rukou.
  7. Mužov ľavákov je o zhruba 2 percentá viac ako žien ľaváčok.
  8. Je tiež známe, že ľaváci efektívne zvládajú viacero úloh naraz (takzvaný multitasking), keď sa na úlohy dokážu ľahšie pozerať ako na celok.
  9. Ľaváctvo nie je výsostne doménou ľudí. Nedávna štúdia ukázala, že okolo 40 percent mačiek má dominantnú ľavú labku.
  10. Používanie rúk nie je jedinou formou motorickej asymetrie, ktorú ľudia prejavujú. Existuje aj ľavonohosť, teda preferencia používať ľavú nohu na kopanie do lopty alebo uchopenie niečoho prstami. Toto je obzvlášť dôležitá vlastnosť u futbalistov. U väčšiny ľavákov sa prejavuje aj ľavonohosť, no nie je to pravidlo.