Fascinujúcich charakteristík, ktorými disponujú poštové známky je, nielen z pohľadu zberateľa, pomerne veľa. Miniatúrne, ale prepracované detaily tlače, často jedinečné grafické výtvory, rôzne variácie prevedenia, tematické série, unikátne exempláre, nepodarky v obehu. Známky neprestávajú očarúvať a udržujú si stabilnú základňu fanúšikov naprieč všetkými kontinentami i vekovými skupinami. A viac sa chce o nich dozvedieť azda každý.

Poštové známky

História poštovej známky

Podobne ako mnoho ďalších výdobytkov moderny, prvá poštová známka uzrela svetlo sveta vo viktoriánskom Anglicku. Písal sa rok 1840 a nemohol byť na nej zobrazený nikto iný, ako ikonická kráľovná Viktória. The Penny Black, v hodnote jednej pence, zobrazovala mladú korunovanú hlavu z profilu na sýtom čiernom podklade. Viktória na sa známkach, vrátane zberateľskej legendy Modrý Maurícius, objavovala aj počas nasledujúcich dlhých 60 rokov.

Princíp známky s lepivou rubovou stranou vymyslel, tri roky pred uvedením prvého exempláru, učiteľ a reformátor poštových služieb Rowland Hill. Okrem tohto vynálezu sa preslávil aj zavedením účtovania poštovného podľa váhy a jeho brat Edwin vymyslel stroj na sériovú výrobu poštových obálok. Ten prišiel iste vhod nejednej anglickej inštitúcii, lebo v priebehu len pár nasledujúcich rokov sa objem odoslaných listov v krajine až strojnásobil. A počas nadchádzajúcich desaťročí sa známky začali rýchlo objavovať už na celom svete.

Pre niektoré štáty sa poštové známky, vďaka svojmu širokému dosahu do všetkých kútov a spoločenských vrstiev, stali aj nástrojom komunikácie národnej identity. Historické poštové známky sa objavili i v novovzniknutom Československu a ich dizajnom bol, podobne ako tvorbou bankoviek, poverený známy maliar Alfons Mucha.

Obálka z roku 1892

Dizajn a tlač poštových známok

Proces tvorby poštovej známky začína ilustráciou. No ako sa z predlohy vytvorí prototyp pre tlač a akým spôsobom dochádza k tlači samotnej sa môže líšiť v závislosti od použitej metódy.

Najstarším spôsobom tlače je reliéfny, filatelistami niekedy označovaný aj ako typografický. Vyznačuje sa tým, že línie dizajnu vystupujú z kovovej rytiny smerom von. Na tú je najprv nanesená farba a následne je k nej priložený papier pre tlač.

Do 70-tych rokov minulého storočia bolo populárne tlačenie silným pritlačením papiera na kovový valec predlohy (metóda Intaglio). Predloha bola zrkadlovým obrazom grafiky vyrytým ručne, alebo strojovo. V priehlbinách predlohy bol atrament a po pritlačení sa farba presunula na papier. Na takto vytlačených známkach sa mohli pôsobením silného tlaku niekedy vyskytovať ryhy.

Poštové známky

Ako naznačuje už názov, fotogravúra je inšpirovaná technikou vyvolávania fotografií. Na kovový plát so zvýšenou citlivosťou povrchu je v komore nanesený obraz grafiky. Na pláte sa potom chemickým zásahom vytvoria miniatúrne bodové priehlbinky a vyplnia sa farbou. Postupnou aplikáciou štyroch základných CMYK farieb sa takto dá vytvoriť kolorovaný dizajn.

Hlavným princípom litografickej metódy je fakt, že olej a voda sa nedajú zmiešať. Grafický dizajn je v olejovej substancii nanesený na litografický podklad, obyčajne kameň. Sériou povrchových úprav sa kameň pripraví na aplikáciu farby, ktorá sa potom udrží len na „mastných“ miestach s grafikou. Pomocou lisu sa farba transferuje na papier. Zefektívnením tohto procesu je offset – farba je najprv prenesená na valec a až z neho na papier.

Moderné metódy tlače zahŕňajú napríklad techniky tvorby hologramov, alebo nanášanie grafiky v podobe metalickej fólie priamo na papier. Známky tiež bývajú ošetrené viacerými ochrannými prvkami, ako sú vodotlač, či mikroskopické identifikačné znaky, zakomponované priamo do grafiky.

Poštová známka - 2 centy

Ako zbierať poštové známky?

Početnosť (len v USA sa vytlačí okolo 40 miliárd známok ročne), dostupnosť a tematická rôznorodosť robia zo zbierania známok ideálne hobby pre každého. Niektorí to berú ako relax a zábavu, iní tajne dúfajú, že raz objavia kúsok výnimočnej hodnoty a ďalší zasa berú známky ako investičnú komoditu. Keďže známky sú malými umeleckými dielami, je nemožné zbierať ich bez dostatočných informácií a znalostí kontextu ich produkcie.

Známky sú akousi obsiahlou kronikou modernej ľudskej histórie a zberatelia sa spravidla zameriavajú vždy len na určitú tému. Či sú to historické osobnosti, udalosti, námety z prírody, alebo vedy a techniky, každá kategória ukrýva nekonečné množstvo inšpirujúcich príbehov, zaujímavostí a nečakaných nuáns. Práve tie priťahujú zberateľskú pozornosť a dlhodobé nadšenie.

Údajne úplne najobľúbenejšou zberateľskou témou sú lode a iné plavidlá. K ďalším hľadaným poštovým známkam patria tie zobrazujúce astronautiku a astronomické námety, vtáky, vlaky a témy z medicíny.

Skladovanie zozbieranej kolekcie prebieha spravidla v albume na poštové známky. Je to najbezpečnejšia i najreprezentatívnejšia forma a albumy sú na trhu dostupné v širokom výbere zodpovedajúcej kvality. Aby sa predišlo poškodeniu, so známkami by sa malo manipulovať špeciálnou pinzetou, nemali by sa vystavovať príliš ostrému svetlu, album by mal byť v miestnosti s teplotou 18 – 22 stupňov, vlhkosťou 25 – 55 % a uložený vyššie od podlahy (kvôli prípadnej havárii potrubia).

Vášeň zbierania známok neobchádza ani celebrity a veľkými zbierkami by sa mohli pochváliť kráľovná Alžbeta II., prezident Nicholas Sarkozy, či v minulosti spevák Freddie Mercury.

Zbierka poštových známok

Ktoré poštové známky majú hodnotu?

Tlač známok je delikátny proces a ako taký sa nevyhne chybám. Snaží sa dosiahnuť, aby boli jednotlivé kusy identické, verné predlohe a nedali sa ľahko sfalšovať. I napriek tomu, že každá fáza tlače je podrobená prísnej inšpekcii, stáva sa, že sa na verejnosť dostanú exempláre s určitým nedostatkom. Znalci vedia po preskúmaní známky vyhodnotiť jej kvalitu a určiť jej zberateľskú hodnotu. Táto disciplína sa nazýva filatelia.

Zberateľmi vyhľadávané sú oba extrémy – dokonale vytlačené známky i kusy s viditeľnými chybami.

Hodnota známok sa odvodzuje od niekoľkých faktorov.

Centrovanie – jedným z najbadateľnejších vizuálnych znakov je celková symetria. Hodnotí sa, či je grafika rovnako vzdialená od všetkých perforovaných okrajov, či nie je tlačou vychýlená do uhla a podobne.

Stav – tu sa posudzuje celková kvalita známky. Pozerá sa na sýtosť farieb, hľadajú sa prípadné poškodenia papiera a skúma sa rovnomernosť perforácie. Známky s menšími defektmi sú stále hodnotné, tie s väčšími nie.

Lepivá strana – zachovalosť zadnej strany s lepidlom je tiež považovaná za faktor pridávajúci na zberateľskej hodnote. Cenné poštové známky sú tie s nepoškodenou a funkčnou lepivou stranou.

Vzácnosť – na určenie vzácnosti známky je vyžadovaná určitá filatelistická odbornosť, no v zásade platí, že najvzácnejšie poštové známky boli vydané v limitovaných počtoch, prípadne majú chybu v tlači, obsahu, alebo perforácii. Raritné známky sú pomerne ťažko dostupné, lebo sú súčasťami súkromných zbierok.

Na potvrdenie autenticity známok je potrebná expertíza a tá môže byť drahá i ťažko dostupná. Ľahším spôsobom potvrdenia pravosti je spoľahlivé sledovanie vlastníctva známok už od ich originálnej kúpy. V tomto ohľade prichádzajú v posledných rokoch na pomoc technológie. V Rakúsku sa o podrobné sledovanie pokúsili implementáciou technológie blockchain a vytvorením zberateľských „kryptoznámok“ – ich vlastnícke práva sú navždy zachované (a obchodovateľné) v sieti Ethereum.

Poštové známky a obálky

Medzi najvzácnejšie a najdrahšie poštové známky patria viaceré legendy známe aj širokej verejnosti:

Modrý Maurícius (1847) bol vytlačený v rovnomennej britskej kolónii. Preslávil ho primitivistický štýl grafiky a menej početný variant s nápisom „POST OFFICE“ na miesto všednejšieho „POST PAID“ v ľavej časti.

Obrátená Jenny (1918) zobrazuje dvojplošník Curtiss JN-4, no vytlačený naopak. Práve táto chyba, spolu s faktom, že išlo o vôbec prvú známku oslavujúcu letecké doručovanie pošty, robia túto známku jednou z najžiadanejších vôbec.

Benjamin Franklin Z Grill (1868) mala pôvodne hodnotu 1 cent. Ako preventívne opatrenie pred opakovaným použitím známky sa do zadnej strany vyrážali špeciálne mriežkové vzory. Dva známe exempláre tejto známky majú tento vzor v tvare „Z“, čo je mimoriadne raritný zjav. Odhadovaná cena v súčasnosti je viac ako 3 milióny dolárov.

Treskilling Yellow (1855) – prvé švédske známky boli vydané v roku 1855 v piatich nominálnych hodnotách – každá v inej farbe. Farba trojšilingovej známky bola zelená. Až o viac ako 30 rokov neskôr sa objavil jej jediný exemplár chybne vytlačený žltou (pôvodne určenou pre známky osemšilingové).

Poštová známka - 3 centy

Kde kúpiť poštové známky?

I keď sa tak na prvý pohľad môže javiť, zbieranie známok nie je drahým koníčkom. Začať možno prehľadaním starej rodinnej korešpondencie, výmenou a nadviazaním kontaktov so zberateľmi vo svete prostredníctvom Internetu.

Obchodovanie s poštovými známkami pre zberateľov prebieha v rámci špecializovaných platforiem. Sú nimi filatelistické obchody, výmenné výstavy, webové fóra, vydavatelia a tlačiari, či národné pošty. Pre raritnejšie kúsky sú organizované aj aukcie.

Na udržiavanie si prehľadu je dobré sledovať filatelistické magazíny, webstránky a odbornú literatúru.

Fínske známky

Zaujímavosti

  • V roku 2013 vydali v Belgicku známky, ktoré voňali a chutili ako čokoláda.

  • V Butáne, v roku 1973, vyšla zasa známka v podobe funkčnej, prehrávateľnej vinylovej gramofónovej platne – prehrávala národnú hymnu krajiny.

  • Veľká Británia je jedinou krajinou, ktorá na známkach neuvádza svoj názov.

  • William Shakespeare bol v roku 1964 prvou osobu z iného ako kráľovského rodu, zobrazenou na britskej známke.

  • Najpredávanejšia poštová známka (120 miliónov kusov) je z roku 1993 a zobrazuje Elvisa Presleyho.

  • Medzi netradičnými materiálmi, použitými na výrobu známok, boli korok, Swarovski kryštáliky, prach z meteoritu i špeciálny nylon, z akého sú vyrobené futbalové lopty.