SK 
Minulosť a technológie produkcie papiera sú pretkané pútavými udalosťami neoddeliteľne spojenými rozvojom kultúry i vedy.
Každý vie, že hlavnou surovinou potrebnou na výrobu papiera je drevo, ktoré je spracované v papierenských závodoch. Detaily tohto, naoko všedného procesu transformácie tvrdej a odolnej hmoty na jemný, snehobiely výsledný produkt sú fascinujúcim dokladom vynaliezavosti ľudského umu, ovplyvňujúcej všetky oblasti života a kultúry.
Produkcia papiera
Po vyťažení a transporte dreva sú kmene rýchlorastúcich stromov (smrek, jedľa, buk, topoľ) v prvotnom spracovaní ťažkou technikou zbavené kôry, narezané na menšie kusy a rozštiepané na triesky. Cieľom nasledujúcich krokov je extrahovať z dreva vlákna čistej celulózy, ktorá tvorí základný komponent pre výrobu papiera. To je možné dosiahnuť mechanickým, chemickým alebo kombinovaným spôsobom a výsledkom každého z nich je materiál rôznej kvality.
Mechanické spracovanie (rozvlákňovanie) dodáva takzvanú bielu drevovinu charakterizovanú menšou pevnosťou. Vhodná je na výrobu menej kvalitného papiera, napríklad novinového. Hnedá drevovina vzniká naparovaním dreva pri vysokom tlaku, je o čosi pevnejšia a má hnedú farbu. Najkvalitnejšia celulóza sa získava chemicky. Látkami zabezpečujúcimi oddelenie vlákien celulózy od zvyšku hmoty sú hydroxid sodný a hydroxid vápenatý s prímesami rôznych solí síry. Chemické reakcie prebiehajú vo veľkých kovových nádobách nazývaných varáky alebo varne. Rozvarená kašovitá zmes sa seká a melie až na veľmi jemný roztok, ktorý sa následne praním zbaví chemikálií, potom sa bieli a prípadne aj farbí. Po vysušení na špeciálnom site sa sformuje buničinový (celulózový) pás, ktorý sa podľa potreby balí do kotúčov alebo ukladá v hárkoch na seba. Okrem dreva môže byť celulóza extrahovaná aj zo slamy, zo stebiel ľanu a konope i z recyklovaného papiera.
Papier z celulózy vzniká v papierenskom stroji. Jeho pomocou sa buničina zmieša s vodou a chemikáliami, aby mohla byť odvedená do lisovacej časti zariadenia. Najprv sa z nej vyžmýka časť vody, potom sa prechodom cez rad lisovacích valcov zahusťuje a povrchovo vyrovnáva, a na záver sa pás novovzniknutého papiera vysušuje. Druhy papiera určené na špecifické účely prechádzajú ešte dodatočnými úpravami – glejením (zníženie nasiakavosti), vyhladzovaním, leštením, či potieraním tenkou vrstvou pigmentového filmu. Výsledný produkt sa navíja na kotúče a reže na požadovaný formát.
História výroby papiera
Dnešnej technologicky sofistikovanej podobe výroby papiera predchádzali tisícročia vývoja. Na počiatku tejto dlhej cesty bola potreba efektívnejšej komunikácie, ktorá zostáva s historickým príbehom produkcie papiera natrvalo úzko spätá. Rýchly prenos informácií vyžadoval už v staroveku ľahké a odolné médium. To Egypťanom a Grékom poskytoval predchodca papiera, papyrus. Vyrábaný bol ručne tak, že tenké plátky dužiny kmeňa mladého cyprusu sa po dlhom namočení vo vode uložili v dvoch vrstvách (vertikálnej a horizontálnej) na seba. Potom sa silným stlačením spojili a nechali vyschnúť.
Prvé fragmenty papiera sa objavujú v archeologických nálezoch z Číny a pochádzajú pravdepodobne z druhého storočia p.n.l.. Inšpirácia pre vtedajšie výrobné postupy údajne pochádzala z aktivít spojených s produkciou rohoží. Pri ich praní sa z materiálu oddeľovali jemné vlákna a po vysušení formovali jemnú hmotu. Prvou surovinou slúžiacou na výrobu papiera bola kôra moruše papierovej. Azda trochu prekvapivo, k prvým praktickým využitiam papiera patrilo balenie a výstuž delikátnych predmetov pri skladovaní a preprave. Na písanie sa začal papier v Číne bežne používať až od tretieho storočia n.l., čoho následkom bolo relatívne rýchle osvojenie si čítania naprieč inak rozdrobeným národom. Ďalšou odozvou na dostupnosť nového média prenosu myšlienok bol zo strany silnejúcej kultúry východnej ríše nárast počtu učencov a nových textov každého druhu. V šiestom storočí už zvitky papiera slúžili na záznam textu a maľbu i v Japonsku.
V ôsmom storočí sa papier objavil aj na Arabskom polostrove, kde začal postupne nahrádzať pergamen. Podľa historikov je celkom možné, že tam neprišiel z východu, ale bol vyvinutý samostatne. A ako jeden z faktov podporujúcich túto hypotézu sa uvádza práve rozdiel v technológii výroby. Hlavnou „ingredienciou“ pre perzský papier bol, podľa ilustrovaného postupu zaznamenaného v istej starej zachovanej knihe, odpad z produkcie ľanových a konopných kobercov a rohoží. Ten bol údermi spracovaný na kašu a výsledná zmes ďalej upravená primitívnejšími variantami moderných výrobných procesov – čistením, odvodnením, bielením, lisovaním, sušením a rezaním. Bagdad a Samarkand v tom čase produkovali papier využívaný na administratívne účely aj na zaznamenávanie náboženských a svetských textov. Memoáre putovného budhistického mnícha zo siedmeho storočia dokladujú výrobu papiera aj v Indii.
Najstarším známym papierovým dokumentom v Európe je takzvaný Mozarabský misál z jedenásteho storočia. Ľanovo-konopný papier tohto dokumentu bol pravdepodobne vyrobený v moslimskej časti Pyrenejského polostrova - papierenská výroba v španielskom meste Xàtive sa podľa historikov objavila v tom istom storočí. V dvanástom a trinástom storočí pribúdali papierne aj vo Francúzsku a Taliansku, postupne sa tento nový priemysel rozširoval smerom na sever a v polovici sedemnásteho storočia už nechýbal ani v Škandinávii.
Taliansky remeselnícky rod Fabriano z provincie Ancona sa výrobou papiera zaoberá od roku 1264 a obohatil ju o techniky glejenia a vodotlače. Zrejme pod vplyvom miestnych garbiarov začali papiernickí majstri používať na zlepšenie fyzikálnych vlastností papiera výťažky zo zvieracích koží, čo bola jedna z prvých „chemických“ úprav papiera vôbec. Vodoznaky vznikli aplikáciou kovových drôtov na kryt priložený k forme používanej na formovanie papiera.
Amate je papier podobný tomu modernému, pochádzajúci z mayskej kultúry predkoloniálneho Mexika. Má pomerne vláknitú štruktúru, lebo kôra stromu jomote, ktorá je surovinou na jeho výrobu, sa nemelie, iba v zdĺhavom procese ručne rozdeľuje na tenké nite. Po vybielení a zafarbení sa, opäť ručne pomocou tlaku hladkým kameňom, tvaruje do finálnej podoby. Táto metóda je ako tradičné umelecké remeslo v Mexiku stále živá.
S rozmachom industrializácie sa papierenský priemysel udomácnil aj v Spojených štátoch amerických, ktoré sa v modernej ére spolu s Veľkou Britániou stali hnacím motorom rozvoja i v tejto oblasti. Britský vynálezca a producent papiera nemeckého pôvodu Matthias Koops okolo roku 1800 vymyslel a medzi prvými popísal metódu výroby papiera z dreva, ktorá sa stretla s obrovskou odozvou. Drevo sa čoskoro nato stalo pre papiernictvo primárnym surovinovým zdrojom a spolu so simultánnymi vynálezmi plniaceho atramentového pera a masovo vyrábaných ceruziek predznamenávali revolúciu s nesmiernym kultúrnospoločenským rozsahom.
Vyrobte si vlastný papier
Výroba papiera sa neobmedzuje len na priemyselnú a môže si ju pomerne jednoducho vyskúšať každý v pohodlí domova alebo v rámci tvorivej dielne. Postup zahŕňa ponorenie sita natiahnutého cez rám do nádoby naplnenej buničinovou zmesou získanou z recyklovaného papiera.
Čo budete potrebovať:
- Formu, teda kovové sito natiahnuté napevno v drevenom ráme + kryt na celú plochu. Môžete si vyrobiť vlastné alebo zakúpiť murárske v stavebných potrebách. Výhodou domácej výroby je vlastný rozmer, teda formát výsledného papiera.
- Mixér
- Recyklovaný papier
- Vodu
- Plastovú vaničku väčších rozmerov ako vyššie uvedená forma sita v ráme
- Väčšie kusy plti alebo staré uteráky
- Väčšiu špongiu
- Šnúru na bielizeň a štipce
Prvým krokom pri vytváraní listu papiera je výroba buničiny za pomoci mixéra a recyklovaného papiera. Na vyšľahanie buničiny môžete použiť štandardný kuchynský mixér, avšak iný ako ten, ktorý používate na úpravu potravín. Mixér naplňte do ¾ vodou a pridajte za hrsť recyklovaného papiera. Experimentovať môžete s rôznymi druhmi a farebnými kombináciami, v závislosti od nich sa bude meniť výsledná farba i štruktúra. Pridať môžete aj drobné dekoratívne doplnky – potravinárske farbivá, zrnká, lupienky kvetov, konfety, kúsky farebných nití a podobne. Tie oživia textúru výsledného produktu.
Mixovať začnite na nižších obrátkach a po pár sekundách ich zvýšte. Pomer vody a buničiny sa môže meniť podľa toho, aký hrubý papier chcete dosiahnuť. Keď ste spokojní s konzistenciou zmesi, vylejte ju priamo do plastovej vaničky a premiešajte, aby ste vytvorili homogénny roztok.
Formu dôkladne navlhčite vodou. Kryt položte na spodnú stranu formy so sitom a uistite sa, že všetky okraje a rohy sú zarovnané. Držte oba kusy pevne pohromade, ponorte ich do zmesi a výdatne jej naberte na sito. Optimálne je ponorenie pod uhlom 45 stupňov a pomalý ťah smerom k sebe. Formu následne ponorte úplne do vodorovnej polohy na dno vaničky a opatrne vytiahnite.
Potom ňou zľahka potrepte tak, aby sa vlákna usadili na site. Netraste však pridlho, lebo vlákna začnú kĺzať cez sito. Odložte kryt a mokrý plát papiera z formy preklopte na pripravenú plsť alebo suchý uterák. Uistite sa, že celý plát sa od formy oddelil a opatrne ju zodvihnite. Celý postup opakujte, aby ste získali viac plátov papiera zoradených vedľa seba.
V ďalšom kroku pomocou špongie odsajte z plátov papiera prebytočnú vodu. Pláty papiera najprv premiestnite na suchú plsť alebo uterák. Špongiou sa potom snažte z papiera odsať čo najviac vody. Použite mierny tlak, aby ste predišli zbytočnému poškodeniu.
Ak chcete, môžete v tejto fáze ešte vlhký papier dohladka vyrovnať priložením na hladký povrch, prípadne doň vyraziť dekoračný vzor. Posledným krokom procesu je sušenie zavesením na šnúru. To môže pri hrubšom papieri trvať až 24 hodín.
