Aký je rozdiel medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu?

I keď populárna myšlienka o ostro vymedzenom delení úloh je do veľkej miery mylná, rozdiely medzi oboma mozgovými hemisférami existujú a obe plnia špecifické funkcie.

Laureát Nobelovej ceny za medicínu Roger W. Sperry skúmal v druhej polovici minulého storočia pacientov s ťažkou formou epilepsie, u ktorých bolo kvôli zmierneniu následkov ochorenia chirurgicky prerušené nervové spojenie medzi pravou a ľavou časťou mozgu. Čo pri tom objavil, bola tendencia oboch hemisfér špecializovať sa na výkon určitých kognitívnych funkcií. Ľavá hemisféra je podľa jeho teórie zameraná viac na abstraktné a analytické myslenie, výpočty a jazykové schopnosti, zatiaľ čo pravá by mala byť dôležitejšia pre vnímanie trojrozmerného priestoru a komplexných zvukov, k akým patrí napríklad hudba.

Atraktivita tejto ľahko pochopiteľnej interpretácie fungovania centra ľudskej nervovej sústavy sa prejavila aj rýchlou akceptáciou do širšieho spoločenského povedomia. Zmienky o chladne kalkulujúcej ľavej strane a jej zápalisto kreatívnom pravom náprotivku sa začali objavovať v médiách a získavať si veľa priaznivcov. Sperryho myšlienky neobišli ani autorov populárnych publikácií o osobnostnom rozvoji plných odporúčaní, ako na základe tréningu hemisfér čo najlepšie využiť vlastný potenciál. S nástupom internetu pribudli farebné infografiky, pre ktoré sa rozdelenie mozgu stalo vďačným námetom, či online testy ponúkajúce analýzu osobnosti opierajúcu sa o podobné idey.

Rozdelenie funkcií

Deľba práce medzi oboma časťami mozgu by teda mala prebiehať tak, že každá z nich sa sústredí na vyhodnocovanie len vybraných typov zmyslových vnemov.

Ľavá hemisféra sa podľa Sperryho častejšie venuje údajom, na spracovanie ktorých sú potrebné:

• logika,
• zoradenie dát do systematickej postupnosti,
• lineárna kauzalita (vymedzenie súvislostí príčina – následok),
• číselné vyjadrenie a matematika,
• jazyk a formálna gramatika,
• možnosť overenia faktov a formálneho dokazovania.

Pravá polovica mozgu sa zasa zameriava na úlohy vyžadujúce:

• predstavivosť,
• intuíciu,
• nadhľad a celostné vnímanie kontextu,
• zohľadnenie emócií,
• kreatívny prístup,
• interpretáciu neverbálnej komunikácie.

Populárna psychologická literatúra od týchto funkcií a predpokladu, že u jednotlivcov býva jedna strana mozgu dominantnejšou, odvodila kategorizáciu ľudských osobností. Tých s prevládajúcim vplyvom ľavej hemisféry prezentuje ako schopnejších ľahšie sa vysporiadať s problémami vyžadujúcimi analytické myslenie, dedukciu a prácu s dátami. Ľudia, u ktorých dominuje pravá strana mozgu sa zasa lepšie uplatňujú pri riešení problematických situácií, kde sú žiaduce tvorivosť, či empatia.

Často tiež bývajú naznačované spojitosti medzi dominanciou konkrétnej hemisféry a vynikaním v určitých profesiách. Úspešní vedci, analytici, programátori, inžinieri, či reportéri majú údajne aktívnejšiu ľavú polovicu mozgu, dizajnéri, hudobníci, manažéri a právnici zasa tú pravú.

Dnešné poznatky

Moderná neuroveda lateralizáciu mozgu (rozdelenie na dve funkčne oddelené strany) nepopiera, no vníma ju skôr ako predmet kontinuálneho výskumu, nie ako dôvod pre psychologické intervencie, cielený výcvik, alebo propagáciu komerčných produktov sľubujúcich zlepšenie mentálnych schopností. Obozretnosť a skepticizmus sa odporúčajú najmä pri používaní terminológie oddelených hemisfér pri odôvodňovaní pochybných praktických aplikácií, ako sú terapia EMDR, neurolingvistické programovanie, či rôzne praktiky pri školeniach manažmentu vo firmách. Výsledky výskumov nedokážu potvrdiť ani ich pozitívny účinok, ani súvislosť s biologickým fungovaním mozgu.

Časť výskumov tiež naznačuje, že pre optimálne fungovanie mozgu je, popri špecializácii, dôležitá aj vzájomná komunikácia oboch hemisfér. Tá prebieha prostredníctvom corpus callosum, nervu medzi nimi, ktorý ich spája (práve ten bol u Sperryho pacientov znefunkčnený). Výsledná mozgová aktivita tak neprebieha v monopolnej réžii len jednej polovice mozgu, ale vzájomnou kolaboráciou oboch. Napríklad porozumenie ľudskej reči je dôsledkom súčasného vyhodnotenia zvukov slov a vetnej skladby ľavou hemisférou a intonácie, dikcie, či reči tela pravou hemisférou. Správna interpretácia toho, čo rečník hovorí je možná len, ak sú zapojené obe „dekódovacie“ funkcie naraz.

Merania okrem iného naznačili aj približne rovnakú intenzitu aktivity oboch centier pri danom kognitívnom výkone. Konkrétne funkcie bolo možné v mozgu pomerne presne lokalizovať, no ich efektivita sa nezdá byť ani tak dôsledkom dominancie príslušnej hemisféry, ako skôr komunikácie medzi oboma naraz. Namieste je preto aj opatrnosť pri stereotypnom zaraďovaní jednotlivcov do skupín podľa toho, či sa ich vonkajšie prejavy (v práci, škole, verejnom živote a pod.) zdajú napĺňať teóriu funkčného delenia hemisfér. Vyjadrenia typu „ona je typický príklad dominantnej ľavej hemisféry“ sú nemiestne a neopodstatnené.

Čo sa deje v mozgu

Komunikácia medzi oboma polovicami mozgu môže mať viacero podôb a nemusí ani zďaleka prebiehať organizovane, „férovo“ alebo harmonicky. Silná stimulácia niektorého z centier v pravej časti môže spôsobiť kontrakciu u svojho náprotivku. Napríklad reakciou na dych berúci umelecký výkon, ťažko opísateľný slovami, môže byť len vyjadrenie „Nemám slov!,“ lebo oblasť jazyka v ľavej časti nedokáže zážitok pomenovať.

Pomerne bežná je i takzvaná hemisférická rivalita, počas ktorej centrá v oboch poloviciach mozgu intenzívne prehodnocujú návrhy prichádzajúce z opačnej strany a snažia sa ich zapracovať do vlastných procesov. Ľavá hemisféra môže napríklad najprv potlačiť nutkanie k impulzívnemu činu a pokúsiť sa o rozvahu, no ak jej rozhodovanie trvá pridlho, môže z obavy pred premárnenou šancou opäť prebrať iniciatívu pravá hemisféra.

Kreatívny umelecký nápad, či dobrý odhad nasledujúceho kroku oponenta v šachu, bývajú častejšie výsledkom takejto synaptickej spätnej väzby, nie sólového rozhodnutia konkrétnej časti mozgu.

Každodenné aktivity a kognitívne úlohy prebiehajúce viac v ľavej časti mozgu zahŕňajú:

• schopnosť vyhodnotiť situáciu z pohľadu bezpečnostných rizík,
• koordinovaný pohyb (chôdza, plávanie, lyžovanie),
• udržiavanie rovnováhy tela,
• spracovanie vône, chuti a zvuku,
• vedomá mimika a riadenie naučených prejavov neverbálnej komunikácie (napríklad u rečníkov),
• kontrola imunitného systému,
• riadenie životných procesov mimo dosahu ľudskej vôle (dýchanie, tlkot srdca, trávenie),
• dekódovanie jazyka (zvukov i písma),
• riadenie jemnej motoriky,
• schopnosť zamerať sa na detaily,
• ovládanie pravej časti tela.

Pravá hemisféra sa zaoberá:

• budovaním intuitívnych rozlišovacích schopností na základe jednoznačných signálov, napríklad rozdielu medzi malým a veľkým, jasným a tmavým a podobne,
• spracovaním vizuálnych vnemov, tvarov, farieb, či emócií na tvárach iných ľudí,
• rozoznaním a nasledovaním rytmu,
• tvorbou predstáv (fantáziou),
• ovládaním ľavej časti tela.

Tréning mozgu

I napriek tomu, že zovšeobecňujúce závery populárno-psychologických príručiek a online textov vyznievajú vo svetle vedeckých poznatkov zavádzajúco, potrebe vedomého a cieleného precvičovania si mozgových funkcií na dôveryhodnosti neuberajú.
K podobným cvičeniam však treba pristupovať ako k činnostiam, ktoré sú zamerané na všeobecnú stimuláciu neuroaktivity a neočakávať hneď zlepšenie konkrétnej kognitívnej funkcie.

Cielená kultivácia synaptickej komunikácie v mozgu je možná aj prostredníctvom naoko všedných úkonov. Pravidelné čítanie a písanie sa po čase stanú veľmi účinnými akcelerátormi neurónových impulzov. Dobrou dlhodobou stratégiou je aj trvalé vzdelávanie a zdokonaľovanie sa v nejakom predmete. Hra na hudobný nástroj je úžasným skĺbením fyzickej a mentálnej činnosti a pre daný účel rovnako skvelým príkladom užitočne stráveného času. Riešenie hlavolamov, či už na papieri alebo v digitálnej forme, stolové hry a v obmedzenej miere i videohry sú taktiež vhodnými mozgovými stimulantmi. Programovanie je výborným spôsobom rozvíjania nielen abstraktného myslenia.

A potom sú tu fyzické aktivity. Remeselno-umelecké koníčky, ako hrnčiarstvo alebo domáce stolárstvo, vyžadujúce sústredenie sa a ovládanie jemnej motoriky majú presah aj do iných mentálnych procesov. Športovo-pohybové aktivity pozitívne prispievajú aj zlepšením okysličenia mozgu. Zo širokého spektra pohybov neurovedcov zaujali hlavne tie, pri ktorých je nutná koordinácia rovnakých partií oboch častí tela. Chôdza, plávanie, plazenie, tanec a špecializované synchronizačné cviky majú pozitívny efekt na mozgovú činnosť, i keď sa pri nich rozumový orgán mentálne namáha len minimálne.

Kategorizácia osobností 

Ako už bolo spomenuté, zaraďovať osoby do skupín podľa domnelej prevahy jednej z hemisfér je pomýlené. Ignorovať, či popierať badateľné rozdiely v prejave a prístupe k riešeniu problémov by ale bolo rovnako nevhodné. Potrebné je skôr uvedomiť si, že sa nejedná o dominanciu hemisféry, predurčenie, genetickú dispozíciu ani nič podobné. Skôr ide o prejav zaužívaných spôsobov neurónovej komunikácie medzi dvoma hlavnými mozgovými centrálami. Neurónové synapsy však nie sú nemenné a zmeniť ich zostáva v moci väčšiny z nás.

Pre vytvorenie si približného obrazu o tom, do akej miery sú dané neurónové cesty silné môže byť niekedy prospešné absolvovať test na určenie prevládajúcej hemisféry. Na individuálne zváženie je aj to, či a do akej miery a pokúsiť zvýšiť vlastnú mentálnu flexibilitu.